O pozície vrátnikov a sekretárok na školách je bitka. V niektorých triedach však už nemá kto učiť
V zborovniach budú chýbať tisícky pedagógov. Fakulty hlásia dostatok absolventov. Pre slabé finančné ohodnotenie však mnohí z nich hľadajú uplatnenie v iných sektoroch.
Niektoré stoličky v zborovni sa snaží obsadiť už niekoľko rokov. Riaditeľ Gymnázia Ľudovíta Štúra v Trenčíne Pavol Kováč zatiaľ márne hľadá kvalifikovaného informatikára a fyzikára. „O chvíľu to bude úplná katastrofa. Mám 16 ľudí v dôchodkovom veku a ja ich prosím, aby zostali,“ opisuje. Ďalších členov zboru má dva alebo tri roky pred penziou. Nie je ani zďaleka jediný, ktorý už v súčasnosti rieši personálne problémy.
Minister školstva Branislav Gröhling už avizoval, že koncom tohto roka môže v zborovniach chýbať 1 300 učiteľov a do roku 2025 až osemtisíc, čo je predstavuje takmer deväť percent zo všetkých. Záujem o nové posily pritom každým rokom rastie.
Záujem narástol o pätinu
Podľa pracovného portálu Profesia vzdelávacie inštitúcie v roku 2021 uverejnili vyše šesťtisíc inzerátov, čo je o tisíc viac ako rok predtým. Ešte v roku 2016 bol dopyt len vyše dvetisíc. Vlani bol najnižší záujem o pozíciu učiteľa na základnej škole. Na jednu ponuku zareagovali priemerne traja uchádzači. O miesto pedagóga na druhom stupni mali záujem priemerne štyria.
Naopak, na niektoré pozície vedia nájsť ľudí omnoho jednoduchšie. Na post informátora sa hlási priemerne 69 ľudí a recepčným chce byť priemerne 60 uchádzačov. Riaditeľ si môže vyberať sekretárku priemerne zo 48 kandidátov. Podľa hovorkyne Profesie Nikoly Richterovej ide o miesta úzko späté s administratívou, ktorá je pre ľudí na celom Slovensku najatraktívnejšia. „Pri týchto pozíciách sa zároveň často nevidia tak úzko profilované požiadavky, a tak sú vhodné pre širšie spektrum uchádzačov,“ vysvetlila pre HN.
Obsadiť niektoré iné miesta je však omnoho náročnejšie. Riaditeľke Základnej školy Ostredková v Bratislave Erike Drgoňovej odchádza vyučujúca na materskú dovolenku a inzerát zverejňuje už druhý mesiac. „Nikto sem nechce prísť. Učitelia sa minuli. Pedagogické fakulty nám ich nedávajú,“ doplnila. Najťažšie sa vzdelávacím inštitúciám dlhodobo hľadajú kvalifikovaní matematikári, fyzikári a informatikári. Podľa Profesie je však v súčasnosti veľký dopyt aj po pedagógoch so zameraním na angličtinu, nemčinu a slovenský jazyk s literatúrou.
Učiť chce len časť absolventov
Faktom je, že takmer 20-tisíc vyučujúcich v systéme je vo veku od 56 do 65 rokov a 1 502 je ešte starších. Je prirodzeným javom, že časť z nich každý rok odíde do dôchodku. Podľa Richterovej sa práve preto zvyšuje dopyt. „Školy sú nútené hľadať náhradu, čo im však v súčasnosti robí veľké problémy,“ konštatovala.
Ďalší odlev spôsobuje fluktuácia. V súčasnosti mnoho mladých opúšťa profesiu pre slabé finančné ohodnotenie, ale aj pre vyčerpanosť z pandémie. „Veľa ľudí je znechutených z administratívnej záťaže. Zároveň keby chceli učiť progresívnejšími metódami, systém im to príliš neumožňuje,“ povedal školský analytik Peter Zmeko.
Viacerí zainteresovaní aktéri vidia problém v tom, že ohrozené špecializácie si vyberá málo študentov a z pedagogických fakúlt potom vychádza málo absolventov. „Zisťoval som si, že absolventi fyziky boli od Popradu na východ. Na západnom Slovensku nie sú,“ reagoval riaditeľ Kováč.
Gröhlingov rezort eviduje za minulý rok spolu 4 758 absolventov v odbore učiteľstvo a pedagogické vedy. Nemá však údaje o tom, koľko z nich sa napokon zamestná v školstve. Univerzita Komenského však nevidí problém v nedostatočnom počte záujemcov o štúdium náročných špecializácií. „Skôr vidíme problém v tom, že absolventi týchto odborov nemajú záujem ísť učiť,“ poznamenala hovorkyňa Lenka Miller.
Najväčšia slovenská univerzita ponúka štúdium učiteľských odborov v rôznych kombináciách, pričom 18 z nich zahŕňa matematiku, fyziku, chémiu, informatiku alebo biológiu. Vlani mali tieto kombinácie 68 absolventov. „Z dostupných dát však môžeme konštatovať, že záujem o kariéru v školstve je nízky,“ doplnila Miller.
Odrádzajú ich nízke platy
Rezort školstva však prišiel s opatrením, ktoré má akútny nedostatok čiastočne kompenzovať. V novele o pedagogických zamestnancoch zaviedol systémový nástroj, ktorý umožňuje, aby vyučovať mohli aj ľudia bez pedagogického titulu, keď absolvujú neformálne vzdelávanie. „Okrem toho zákon umožňuje prijať do zamestnania aj učiteľov, ktorí nezískali požadované vzdelanie, a dáva im lehotu štyroch rokov, aby ho získali,“ uviedol odbor komunikácie.
Mnohých od remesla odrádza práve slabé finančné ohodnotenie. Vlani vyučujúci vyššie sumy na výplatných páskach nevideli. Tohtoročný rozpočet im ako zamestnancom štátnej správy zvýšil mzdy o tri percentá. Podľa odhadov by však inflácia mala tento rok dosiahnuť úroveň blízko šiestich percent. „Je smiešne, že máme vyššie platy o tri eurá oproti minulému roku. Za tie peniaze nikto nebude robiť takú ťažkú prácu,“ hovorí riaditeľka Drgoňová.
Minister Gröhling navrhol, aby sa platy zvýšili o päť percent celoplošne a o šesť percent v rámci individuálneho odmeňovania. Podľa rezortu sa o tejto téme naďalej vedú rokovania na viacerých úrovniach. Odborový zväz pracovníkov školstva vyhlásil štrajkovú pohotovosť už začiatkom decembra a žiada riešenie problémov financovania a zlepšenie platových pomerov. „Pokiaľ bude vyrozumenie, tak zrušíme štrajkovú pohotovosť. Ak nie, bude vyhlásený štrajk,“ dodal predseda odborárov Pavel Ondek.
Zdroj: hnonline.sk
